Projekt Hovorme o alkohole už oslovil vyše 15-tisíc siedmakov. O dôležitosti osvety hovoria aj šokujúce výsledky z dotazníkov

Občianske združenie Fórum Pi s rozumom Slovensko aj v školskom roku 2022/2023 pokračuje v žiadanom projekte pre žiakov 7. ročníkov ZŠ Hovorme o alkohole. Projekt je už šesť rokov zameraný na osvetu a edukáciu smerom k zodpovednej konzumácii alkoholu.

Po nechcenej prestávke, spôsobenej pandémiou covidu, opäť prichádzame do škôl s atraktívnymi interaktívnymi hodinami. Počas nich lektori so žiakmi debatujú na tému alkoholu, pričom sa žiaci aktívne zapájajú. Asi najzaujímavejšie sú pre nich skutočné príbehy ich rovesníkov, na ktoré často reagujú svojimi vlastnými alebo zdieľanými skúsenosťami,“ hovorí za občianske združenie Fórum Pi s rozumom Tomáš Huba.

Fórum Pi s rozumom Slovensko (FPSR) sa už od roku 2010 venuje edukačnej, osvetovej a preventívnej činnosti v záujme zodpovedného užívania alkoholu. „Okrem škodlivosti alkoholu je totiž potrebné hovoriť aj o zodpovednom prístupe k nemu. Vysvetľovanie a vyvracanie mylných domnienok má väčší efekt, ako striktné zákazy. Práve uvedomenie si následkov nezodpovednej konzumácie alkoholu vedie k obmedzeniu škôd, ktoré spôsobuje jeho nadmerné pitie. Formou cielených preventívnych vzdelávacích a informačných kampaní oslovujeme deti, mladistvých, ale aj dospelých a snažíme sa ich pútavo edukovať o zodpovednosti pri pití alkoholu,“ vysvetľuje Tomáš Huba ciele FPSR a dodáva, že zodpovedná konzumácia alkoholu chráni pred jeho zneužívaním a vzniku závislosti.

Najškodlivejší mýtus: Mäkký a tvrdý alkohol

Podľa štatistík FPSR sa približne štvrtina detí vo veku 12 – 14 rokov prvýkrát stretne s alkoholom doma, dokonca im ho podajú sami rodičia.V takmer 70 % prípadoch ponúkajú rodičia deťom pivo, mysliac si, že je rozdiel medzi mäkkým a tvrdým alkoholom. Je to však iba najrozšírenejší mýtus o alkohole. Dva a pol deci 12-stupňového piva má rovnaké množstvo alkoholu ako deci vína či tri centilitre liehoviny. Mäkký a tvrdý alkohol jednoducho neexistuje, účinky sú rovnaké,“ uvádza T. Huba na pravú mieru jeden z najškodlivejších mýtov.

Psychológ Josef Šedivý z občianskeho združenia Sananim, ktoré pôsobí v oblasti drogových závislostí a dlhodobo spolupracuje s FPSR, na to nadväzuje: „Je veľký rozdiel medzi tým, keď dieťa vníma alkohol ako čosi výnimočné, a tým, že ho vníma ako úplne bežnú súčasť života. Alkohol sa v našej spoločnosti spája s rituálmi a rôzne oslavy k nim patria. Záleží na nás, či podobné stereotypy chceme budovať u detí. Emocionálna nezrelosť spôsobuje totiž u detí veľmi rýchly návyk.“

Edukačný projekt Hovorme o alkohole je aj preto zameraný na žiakov siedmeho ročníka ZŠ.Práve v tomto veku sa deti prestávajú považovať za deti, no ešte stále sú vnímavé voči vplyvu dospelých. Navyše spravidla v tom čase prvýkrát prichádzajú do kontaktu s alkoholom, preto patria k jednej z najrizikovejších skupín,“ vysvetľuje Huba. Tvrdí, že školské preventívne programy zatiaľ nie sú ucelené, odporúča však organizovať semináre a besedy o alkohole či stretnutia s odborníkmi z rôznych organizácií, ako napríklad so psychológmi či s políciou. „Aj v tomto smere je Fórum Pi s rozumom nápomocné,“ pripomína.

Problémom je fajčenie a zlé stravovacie návyky

Podľa Štatistického úradu sa v roku 2020 na Slovensku skonzumovalo vyše 513 miliónov litrov alkoholických nápojov, z čoho takmer 374 miliónov litrov tvorilo pivo. Oproti roku 2019 ide však o celkové zníženie spotreby alkoholu. Celkovo u nás za posledných desať rokov klesla spotreba alkoholu o 10 %, vďaka čomu sme na rovnakej úrovni ako je európsky priemer.

Riziko sa týka najmä nárazového pitia mladistvých – výsledky štúdie OECD State of Health in the EU z roku 2019 uvádzajú, že takmer polovica 15- až 16-ročných počas uplynulého mesiaca aspoň raz nárazovo pila alkohol. Nárazové pitie predstavuje významný problém vzhľadom na zvýšené riziko nehôd a úrazov súvisiacich s veľkou spotrebou alkoholu, ako aj negatívny vplyv na výsledky vzdelávania a sociálne výsledky.

Oveľa väčší problém však OECD vníma problematiku fajčenia na Slovensku – a to rovnako u dospelých, ako u mladistvých. V roku 2015 takmer jedna tretina 15-ročných až 16-ročných uviedla, že počas uplynulého mesiaca fajčili cigarety. Je to štvrtá najvyššia miera v krajinách EÚ. Tiež v roku 2014 viac ako jeden z piatich dospelých uviedol, že denne fajčí, čo predstavovalo vyšší podiel než EÚ celkovo. Aj keď vo väčšine krajín spotreba tabaku u dospelých za posledné desaťročie klesla, na Slovensku zostala rovnaká.

Za väčší problém, ako je spotreba alkoholu či nárazové pitie, však OECD tiež považuje nízku spotrebu zeleniny a ovocia a celkovo zlé stravovanie, keď uvádza, že približne 30 % (16 000) všetkých úmrtí v roku 2017 bolo možné pripísať rizikám súvisiacim so stravovaním vrátane nízkeho príjmu ovocia a zeleniny a vysokej spotreby cukru a soli – ide o jedny z najvyšších úrovní v EÚ. Spotreba tabaku vrátane priameho a pasívneho fajčenia podľa odhadov zodpovedala za 17 % úmrtí (viac ako 9 000). Približne 6 % úmrtí (3 000) bolo možné pripísať konzumácii alkoholu.

Deti majú ľahký prístup k drogám

Za päť rokov existencie projektu Hovorme o alkohole navštívili špeciálne vyškolení lektori 759 tried v 190 školách a oslovili už 15 419 študentov.V tomto školskom roku plánujeme zrealizovať 175 interaktívnych lekcií a tiež  aj online prednášky,“ hovorí lektorka Zuzana Žilinčíková. „Téma konzumácie alkoholu deti zaujíma, no v porovnaní s uplynulými rokmi o nej nevedia viac. Z interaktívnych hodín vyplýva, že deti klasické školské vyučovanie nezaujíma, chýba im motivácia a cieľ. Tvrdia, že online vyučovanie ich spravilo lenivejšími. Ešte šokujúcejšie vyznieva, keď siedmaci sami povedia, že dnešná doba už nie je o alkohole, ale o fajčení a iných drogách, alebo keď otvorene priznávajú, že počas pandémie mali doma prístup k alkoholu a „liečili“ ním svoje negatívne pocity a frustráciu zo situácie, ktorú zažívali,“ delí sa lektorka o poznatky z praxe.

Podľa zistení z dotazníkov, ktoré žiaci vypĺňajú, pre siedmakov nie je problém dostať sa k alkoholu, cigaretám, klasickým aj vaporizovaným, či dokonca k iným drogám, ako je napr. marihuana. Deti pijú príležitostne doma alebo u kamarátov, zvyšujú si tak sebavedomie, chcú zapadnúť do partie. „K pitiu ich najčastejšie privedú kamaráti, mnohí žijú v rodine, kde sa alkohol pije pravidelne a preto v tom nevidia nič negatívne,“ pokračuje Zuzana Žilinčíková. Deti zároveň priznávajú, že o alkohole hovoria v škole len raz ročne práve v rámci edukačného programu Hovorme o alkohole a rozprávať sa o tejto problematike na odborných prednáškach sa im páči. S rodičmi sa o tejto problematike takmer vôbec nebavia. S tým súvisí aj prieskum OZ Pi s rozumom, z ktorého vyplýva, že s prvou skúsenosťou s alkoholom sa rodičom zveruje len 41 % detí. „„Aj preto je potrebné systematicky a komplexne v spolupráci s odborníkmi oslovovať mládež aj dospelých a hovoriť s nimi o zodpovednej konzumácii alkoholu, no tiež iných návykových látok tak, aby pochopili všetky dôsledky. Naše občianske združenie je otvorené pomôcť v tomto smere jednotlivcom aj organizáciám,“ dodáva Tomáš Huba z OZ Fórum Pi s rozumom.