Ako pôsobí alkohol
Čo je alkohol?
Alkohol je ethanol resp. ethylalkohol. Ethanol sa vyrába prírodným procesom, pri ktorom kvasinky menia cukor napríklad v ovocí, obilninách alebo trstinový cukor na alkohol. Tento drobný organizmus (mikroorganizmus) rastie a rozmnožuje sa „požieraním” cukru v potravinách, napríklad v obilí a ovocí. Keď kvasinky spotrebúvajú cukor, vzniká oxid uhličitý a alkohol. Čistý alkohol je bezfarebná, číra tekutina. Tento proces využívaný pre výrobu liehu sa volá fermentácia (kvasenie).
Množstvo alkoholu v nápojoch sa dá zvýšiť procesom zvaným destilácia. Takto sa vyrábajú liehoviny. Napríklad whisky, gin, vodka, koňak, pálenka, slivovica, rum atď. Obvykle obsahujú približne 40% čistého alkoholu. Pri tomto procese sa oddeľuje voda od alkoholu prostredníctvom varenia, čoho dôsledkom je vyššia koncentrácia alkoholu.
Pri výrobe vína pôsobia kvasinky na cukor v roztlačenom hrozne. Rôzne odrody vinnej révy dávajú vínam rôznu chuť a farbu. Ovocné vína (mušty) sa vyrábajú predovšetkým z jabĺk. Pivo sa vyrába zo sladového obilia – zvyčajne z jačmeňa – ku ktorému sa pre zlepšenie chuti pridáva chmeľ. Alkoholizované vína (napríklad sherry a portské) a vína, ktoré obsahujú pridaný lieh, majú vyššie objemové percento alkoholu. 15% viac pre sherry, 20% viac u portského.
Ako alkohol pôsobí na organizmus?
Alkohol sa z drinku vstrebáva do vášho tela prostredníctvom žalúdka a následne tenkého čreva. Jedlo spomaľuje rýchlosť vstrebávania – preto vás alkohol ovplyvní rýchlejšie, ak pijete „na prázdny žalúdok“. Zo žalúdka a tenkého čreva alkohol putuje po tele, dostane sa do srdca, mozgu, svalov a ostatného tkaniva. Deje sa to veľmi rýchlo – aj behom niekoľkých minút. Zvyčajne, aj keď nie vždy, to na vás pôsobí príjemne.
Vaše telo nevie alkohol ukladať, takže ho odbúrava. To je úlohou , ktorá najskôr premení alkohol na acetaldehyd (to je toxická látka), následne na neškodný acetát, ktorý je postupne odbúraný na oxid uhličitý a vodu. Pečeň odbúrava asi 90-95% skonzumovaného alkoholu, 5-10% je vylúčených močom, dychom a potom. Alkohol tiež nepriaznivo vplýva na mozgové bunky. Opakované vystavovanie mozgu sprievodným účinkom zbavovania sa prítomnosti veľkých dávok alkoholu pritom môže poškodiť mozgové bunky ešte viac než priebežné pitie.
Schopnosť vášho tela spracovávať alkohol závisí od vášho veku, váhy a pohlavia. Váš organizmus odbúrava alkohol približne päť (žena, 60kg) alebo osem (muž, 80kg) gramov za hodinu a tento proces sa nedá nijakým spôsobom urýchliť. Preto by ste na to nemali zabúdať, ak sa na druhý deň chystáte sadnúť si za volant či venovať sa činnostiam, ktoré by mohla prítomnosť alkoholu nepriaznivo ovplyvniť.
Prečo sa z alkoholu opijeme?
Etanol je intoxikujúca zložka alkoholických nápojov a jeho molekuly sú také malé, že sa skutočne môžu dostať do medzier medzi mozgovými bunkami. To môže interferovať s neurotransmitermi, ktoré umožňujú všetku činnosť mozgu. Ak pijete rýchlejšie – približne polovicu pohára za hodinu, alkohol začne prúdiť do mozgu. Ovplyvňuje nervovú sústavu, ktorá do tela vysiela utlmujúci signál. Teda čím viac pijete, tým viac ste utlmení. Dôvod, prečo sa ľudia po menšom množstve alkoholu naopak nabudia, je prozaický. Alkohol totiž tlmí časti mozgu, ktoré sú zodpovedné za sebaovládanie.
Našťastie, alkohol dáva pri prenikaní do mozgu a centrálnej nervovej sústavy varovné signály. Preto hneď čo na sebe alebo na vašich priateľoch zaznamenáte niečo neobvyklé, prestaňte piť alebo aspoň spomaľte. Posledná vec, ktorú by ste si mohli želať, je určite strata kontroly, zvracanie alebo hospitalizácia. Vážne prípady ťažkého pijanstva dokonca môžu vyústiť do otravy alkoholom, kómy alebo smrti!
História alkoholu
Prvé zmienky o alkohole siahajú do dávnej minulosti. Podľa dostupných prameňov je jeho rodiskom Blízky východ, keďže pivo varili už starí Babylončania pred 7-8 tisíc rokmi. Neskôr si z krajín Blízkeho východu začali Gréci dovážať víno. Umenie fermentácie sa rýchlo osvojilo v Rímskej ríši, kde sa začalo s výstavbou viníc, Japonci sa naučili vyrábať víno z medu a Inkovia zas z kukurice. Proces destilácie vynašli Arabi v 10. storočí a výsledný čistý lieh pomenovali „al kuhol“, teda v preklade „to najlepšie“. Odtiaľ poznáme názov alkohol. Čo sa týka našich predkov, alkohol neslúžil v prvom rade ako drink v dnešnom ponímaní, ale používal sa predovšetkým v lekárstve. Ľudia zistili, že prikladanie vínnych obkladov na boľavé miesta prináša úľavu a tiež, že pitie v rozumných dávkach môže utlmiť bolesť. Dnes sa alkohol v lekárstve používa napr. pri dezinfekcii. S technickým pokrokom sa pole pôsobnosti alkoholu zväčšovalo a začal sa používať aj v automobilovom, chemickom a kozmetickom priemysle.
Koľko máme promile?
Koncentrácia alkoholu v krvi (BAC) je množstvo alkoholu v krvnom riečisku. Pre jeho merania sa bežne používa jednotka „promile”. Ak má niekto jedno promile, znamená to, že v každom litri krvi daného človeka je rozpustená 1/1000 litra t.j. 1 ml alkoholu.
Alkohol sa absorbuje do krvného riečiska prostredníctvom žalúdočnej steny a čriev počas jeho konzumácie. Krvným riečiskom sa dostane do mozgu, odkiaľ je transportovaný s prúdom krvi do pečene, ktorá alkohol odbúrava. Čím viac alkoholu skonzumujete, tým viac stúpa jeho koncentrácia v krvi. Každopádne, presný čas, ktorý telo potrebuje na vstrebanie alkoholu, sa u každého jednotlivca odlišuje.
Koncentráciu alkoholu v krvi, teda to, koľko máte promile, používa polícia pri testovaní, koľko ste vypili. V Slovenskej republike neexistuje povolený limit koncentrácie alkoholu v krvi u vodičov, piť pred jazdou je zakázané.